Štyri týždne som bol v Tottenhame, jeden telefonát všetko zmenil, spomína Reiss Nelson

05.09.2018, 20:20 – Jakub Valus / arsenal.com

Poznáte nejakého osemnásťročného chalana, ktorý by sa vzdal spoločenského života preto, aby pomohol svojmu mladšiemu bratovi k dosiahnutiu jeho sna? Ja poznám - môj starší brat.

„Obetoval veľa, aby ma dostal tam, kde som dnes. Ísť v piatok večer na párty? V žiadnom prípade. On sa radšej uisťoval, že budem mať dostatok odpočinku pred skorým víkendovým zápasom. Vidieť sa s priateľmi nasledujúci deň? On ma vozil na vlak pred zápasom a po zápase ma zo stanice vyzdvihol. Vozil ma na neskoré zápasy, skoré zápasy, uisťoval sa, že som bol behať, staral sa aby som ostal nohami na zemi - môj brat bol oddaný tomu, aby mi pomohol stať sa profesionálom, ktorým som dnes."

„Ale nie je to len o ňom. Celá moja rodina toho veľa obetovala. Keď som bol malý, bol som zaťažený na to, aby dresy Thierryho Henryho viseli na mojej stene. Moja mama musela skutočne tvrdo pracovať, aby mi tieto dresy kupovala. Keď som dostal jeden, ktorý som mohol mať na sebe, nosil som ho každý deň. Do školy, na párty, hral som v ňom futbal s kamarátmi... keby ste ma v tej dobe videli v Londýne, pravdepodobne by som mal na sebe dres s Henryho slávnou štrnástkou."

„Nikdy som si nemyslel, že príde deň, kedy si budú ľudia obliekať dres s mojím menom, ale od toho momentu, kedy sa mi podarilo presadiť v prvom tíme Arsenalu, som ich videl množstvo v okolí Emirates Stadium a občas aj v šatni. Keď vidíte vaše meno visieť spoločne s menami ostatných hráčov v šatni prvého tímu, robí vás to neskutočne hrdými."

„Príležitostne som aj daroval moje dresy priateľom a rodine, ale prvé som dal mojej mame a bratovi. Oni majú moje prvé dresy. Boli so mnou na mojej ceste za profesionálnym futbalom od prvého dňa a môj debut v A-tíme Arsenalu bol obrovský úspech pre celú moju rodinu. Všetká tá tvrdá práca sa vyplatila."

„Pamätám si, keď som bol v šatni pred zápasom Community Shield proti Chelsea a nebolo mi úplne jasné, čo mám robiť. Bol som dosť nervózny a keď som nastúpil, nevedel som, či loptu prihrať alebo driblovať, ale chalani mi povedali, že pokiaľ budem hrať svoju normálnu hru, všetko bude fajn."

„Bolo šialené prísť do Wembley, ale ja milujem hrať pod tlakom. Myslím, že je to jedna z mojich hlavných vlastností, hrať pred veľkým davom ľudí, pretože si myslím, že potom zo seba dokážem vydať to najlepšie. Taký som typ osobnosti. Množstvo ľudí očakáva od hráčov Arsenalu obrovské veci, pretože je to veľký klub a ja som sa na to pripravoval celý môj život."

„Mal som len deväť rokov, keď si ma Arsenal prvýkrát vyhliadol. Vtedy som vstával trikrát týždenne skoro ráno, aj s mojím bratom, aby som stihol vlak do Catfordu. Hral som tam takmer dva mesiace za tím Moonshot a potom som bol zavolaný do Tottenhamu."

„Bol som v Tottenhame tri alebo štyri týždne, potom som mal telefonát so zástupcami Arsenalu, to znamenalo, že som sa sťahoval do tréningového centra Gunners. Chceli, aby som sa k ním pripojil hneď po prvom stretnutí. Bol som veľmi šťastný, neobzeral som sa a pridal som sa k Arsenalu."

„Od tej doby som robil pre klub všetko. Všetci tréneri mi sústavne pomáhali, už od prvých dní v Hale End. Prísť z Hale End do London Colney bolo ale niečo iné. Kultúra v London Colney je veľmi odlišná, pretože je tam množstvo hráčov svetovej kvality."

„Alex Iwobi mi skutočne veľmi pomohol, vždy so mnou srandoval, aby videl, či som v poriadku. Lacazette je rovnako super chlapík, Özil, Hector... Všetci chalani sú úžasní a naučili ma mnoho, či už po ľudskej alebo po futbalovej stránke."

„Dvaja z mojich najlepších kamarátov sú so mnou v Arsenale. Hrali sme spolu v Hale End a teraz hráme spolu za U23 a niekedy aj za prvý tím, čo je skutočne skvelé. Máme síce odlišné cesty, no myslím, že Eddie Nketiah mal úžasný debut, počas ktorého dvakrát skóroval do siete Norwich City. Vždy sa ho pýtame, ako sa pri tom cítil."

„Joe Willock bol tiež excelentný a myslím, že dominoval stredu poľa vždy, keď nastúpil. A ja, ja len hrám svoju hru a dúfam, že budeme môcť všetci traja spoločne rásť a dostaneme sa do prvého tímu. Chcem do toho dať všetko, tvrdo pracovať. Myslím si, že to je to hlavné. Musím tvrdo pracovať, ostatné príde."

„Moja prvá skúsenosť s A-tímom bola obrovským zážitkom a strávenie celej predošlej sezóny spolu s tímom spôsobilo, že túžim hrať ešte viac. Urobilo ma to aj lepším človekom. Mnoho mladých chalanov v mojom veku by možno robilo radšej niečo iné, ako sa starali o svoje vlastné rodiny a snažili sa dosiahnuť svoje sny, ale ja rád pomáham, tak veľmi ako sa dá."

„Môj brat už má syna, takže sa o neho snažím starať, rovnako tak aj o ďalších mladších príbuzných. Snažím sa robiť len to, čo mi ukázal môj brat. Byť vzorom pre mladších a starať sa o rodinu. Koniec koncov, bez mojej rodiny by som sa nikdy nedostal tam, kde som dnes."

Nejčtenější články

Kam pokračovat?
Reklama