Klub ma nedokázal ochrániť, cítil som sa úplne sám, priznal Unai Emery

17.05.2020, 18:00 – Ján GáborProfil na Twitteru

Unai Emery si musel obuť topánky po velikánovi Arsenovi Wengerovi, jeho pôsobenie v Arsenale začalo vo veľkom štýle, no situácia sa otočila o 180 stupňov. Z hrdinu sa stal nepriateľ číslo jedna, ktorý sa musel z klubu porúčať. Ako si na celú situáciu spomína samotný Španiel?

Lietadlo z Baku priletelo do Londýna okolo 8 hodiny ráno, Unai zamieril priamo domov do oblasti Cockfosters, pospal si necelé tri hodiny a následne zamieril do centra London Colney, kam poobede začali pomaly prichádzať aj hráči, s ktorými sa stretol individuálne jeden po druhom. Jeho prvá sezóna na lavičke Arsenalu sa týmto definitívne skončila. Samotný Španiel ju hodnotí ako veľmi dobrú. Čiernym šrámom na celom ročníku bol absolútny záver, kedy v priebehu siedmich dní „Kanonieri“ utrpeli tri porážky proti Crystal Palace, Wolves a Leicesteru City a keď k tomu pripočítame remízu s Brightonom, z nádeje zisku miestenky do Ligy majstrov sa stala len spomienka. A keďže nevyšiel ani plán B v Azerbajdžane, neostávalo nič iné, než vypiť kalich horkosti do absolútneho dna a začať sa pripravovať na novú sezónu.
 
Na individuálne stretnutie s Emerym sa dostavil každý hráč okrem Mesuta Özila. Unai im prezradil svoje plány a videnie do ďalších mesiacov a deklaroval posily v hodnote 130 miliónov libier. Osem hráčov prišlo, desať odišlo, po smútku začalo panovať mierne vzrušenie a nadšenie z nových tvárí a výziev. Avšak vedenie sa údajne nevyhlo niekoľkým chybám, od angažovania niektorých mien až po odchod všetkých lídrov kabíny alebo potenciálnych kapitánov. Nad klubom sa začala vznášať negatívna atmosféra, niečo sa pokazilo a stálo to aj Emeryho miesto. Od najlepšieho štartu do ročníka v histórii až po najhoršiu zápasovú sériu za posledných 30 rokov. Ako ku koncu svojho pôsobenia sledoval stretnutia spoza čiary, vedel, že kvôli tej toxickej atmosfére vytvorenej okolo jeho osoby, sú toto azda posledné hodiny v roli manažéra londýnskeho veľkoklubu.
 
Dňa 29. novembra to bolo oficiálne, jeho odchod bol pre klub viac než nevyhnutný, pretože ten pád nadol sa prehlboval čoraz viac. Emery, ktorý je momentálne v karanténe vo Valencii dúfajúc, že po skončení nebezpečenstva vírusu bude opäť môcť pracovať v roli manažéra, sa už neraz vo svojich rozhovoroch vrátil k svojmu pôsobeniu na severe Londýna a učinil tak i tentokrát pre denník Guardian. Vníma to ako veľkú nespravodlivosť, kedy bol vykreslený ako pohroma a bol terčom posmechu. Je pre neho ťažké neokomentovať celú situáciu z jeho pohľadu.
 
Začať treba hneď tou trpkou nocou v Baku. Áno, klub mal nejaké problémy, ale stačilo tak málo, vyhrať jeden zápas a všetkému mohlo byť inak. Individuálne sedenia, plány a posily mali byť začiatkom niečoho nového a ono to to bolo naopak, začiatkom Emeryho konca. Ešte v októbri 2018 fanúšikovia na Emirates hlasno skandovali : „Náš Arsenal je späť“ a presne o rok na to sa z ich úst ešte hlasnejšie ozývalo: „Emery out“ alebo „Ráno prídeš o prácu.“
 
„Prvú sezónu sme si počínali dosť dobre,“ nechal sa počuť španielsky kormidelník a vzápätí pokračoval: „Myslel som si – toto je môj tím. Ľudia ma zastavovali a vraveli mi – Unai, vidíme v tomto mužstve tvoj nový rukopis. Mali sme toho správneho ducha, intenzitu či energiu – proti Tottenhamu, Manchestru United, Chelsea - a dosiahli sme prvé európske finále pre Arsenal za posledných 13 rokov, predviedli sme vynikajúce zápasy proti Neapolu či Valencii. Cieľ bol na dosah aj cez umiestnenie v lige, no stratili sme štyri kľúčové body proti Crystal Palace a Brightonu.“
 
Práve tieto výsledky opisuje Emery ako nepochopiteľné a keď sa ich snažil pochopiť, stále sa vracal k rovnakým témam: „Všetko začalo perfektne, v šatni vládla dobrá atmosféra. Začali sme budovať niečo nové. Zranenie Aarona Ramseyho, keď bol v najlepšej forme, malo negatívny dopad. Prinášal do tímu pozitivitu a kopec energie aj na ihrisku. A keďže sme v apríli mali hrať veľa dôležitých zápasov bez neho, potrebovali sme 100% záväzok a prínos od všetkých ostatných hráčov.“

„Chelsea bola v Baku jednoducho lepšia, to musíme akceptovať. V tomto zápase zažiaril najmä Eden Hazard, ktorý pri svojom poslednom súťažnom vystúpení v drese Chelsea urobil ten potrebný rozdiel medzi oboma súpermi. Príprava na finále bola dobrá, každý bol odhodlaný. Niektorí hráči nemali ale správnu mentalitu, jeden deň vraveli áno, na druhý deň zase nie. Vo futbale musíte byť každý deň nastavení len na áno a to nám chýbalo v konečnom zúčtovaní. Ak vaša oddanosť a túžba čo i len trochu klesne pod hranicu 100%, môžete prísť o veľa a to sa stalo i v našom prípade.“

„Ľudia boli šťastní, no stále nám niečo chýbalo,“ opisoval Emery, pričom to „niečo“ mal byť nedostatok vodcovstva v kabíne: „Hovoril som to vedeniu klubu a napriek tomu prišli rozhodnutia, ktoré sa úplne nevydarili. Učinili sme chyby a ja ako hlavný tréner som musel znášať zodpovednosť. Napríklad všetci naši štyria kapitáni klub v priebehu prestupového obdobia opustili. Ramsey sa rozhodol, že odíde. Bolo by pre tím lepšie, keby pokračoval v Arsenale a pre mňa takisto. Nestalo sa tak. Petr Čech odišiel do dôchodku, v poriadku. Chcel som ale aspoň, aby zostal Laurent Koscielny či Nacho Monreal. Všetci títo vodcovia odišli, čo urobilo z kabíny niečo úplne iné.“

Podpísali sme Nicolasa Pépého. Je to dobrý hráč, ale nepoznali sme jeho charakter a ako každý nováčik v Premier League potreboval čas a trpezlivosť. Uprednostňoval som pred ním niekoho, kto poznal ligu a nemusel by sa prispôsobovať. Wilfried Zaha vyhrával zápasy doslova sám: proti Tottenhamu, Manchestru City či proti nám. Neuveriteľné predstavenia v jeho podaní. Povedal som vedeniu: Toto je hráč, ktorého poznám a chcem vo svojom tíme. Stretol som Zahu i osobne a chcel k nám prestúpiť. Klub rozhodol, že Pépé je lepšou voľbou pre budúcnosť. Povedal som: Áno, ale my musíme vyhrávať už teraz a tento chlapec vyhráva zápasy aj sám. Nás porazil de facto sám.“
 
„Je však pravdou, že bol veľmi drahý a Palace ho nechcelo a ani nemuselo predávať. Bola tam však séria rozhodnutí, ktoré mohli mať na to celé vplyv,“ opisoval Emery, ktorý ďalej tvrdí, že nemá problém priznať si chyby a skritizovať i sám seba, napriek tomu sa ale vníma prevažne ako väzeň, ktorý bol odsúdený za všetky chyby niekoho iného a taktiež častých zranení. Mal možnosť sa viac angažovať? Presvedčiť Ramseyho, aby zotrval alebo zatlačiť na to, aby neodišli obaja z dvojice Koscielny a Monreal? Prečo sa z otázky kapitána stala fraška a napokon pásku pridelil Granitovi Xhakovi, ktorý o ňu prišiel po konfrontácii s fanúšikmi?
 
„Spočiatku chcel zostať," hovorí Emery o Ramseym. „Chcel rokovať o novej zmluve, no s klubom nedospeli k dohode. Arsenal mal pochybnosti o predĺžení kontraktu za takú veľkú sumu. Ramsey sa chcel cítiť ocenený. Bola to čisto finančná záležitosť, do ktorej som sa ja nemal ako zapojiť. Navyše som ho stále nespoznal tak dobre od svojho príchodu. Vedel som, že je dôležitý, ale nedokázal som vedeniu povedať, aby mu všetky tie peniaze dali.“

„Veril som, že Xhaka môže byť dobrým kapitánom. Hráči si ho zvolili a v kabíne bol rešpektovaný. Prečo voľby? Prečo som nechal rozhodnúť hráčov a nenechal som to čisto na svoj úsudok? Chcel som, aby to bolo tak 50 na 50. Rád si vypočujem názory a vôľu hráčov. Boli tam ľudia s charakterom a osobnosťou, ktorá má na to byť kapitánom, ale potrebovali ešte čas a podporu. Bez podpory skúsenejších a priazne fanúšikov je to zložité. Keby mal Xhaka po boku niekoho ako Ramsey, Koscielny či Nacho, určite by to celé uniesol lepšie. Emócie, séria horších výkonov a prístup niektorých nepomohli mužstvu k dosiahnutiu spolupatričnosti a odhodlanosti, ktorú mal Arsenal predtým.“
 
Ďalšia kritika sa na Emeryho valila kvôli zaobchádzaniu s najlepšie plateným hráčom a miláčikom tribún – Mesutom Özilom. „S Özilom som sa snažil zhovárať veľmi často,“ uviedol Unai Emery a po dlhšej pauze a povzdychu pokračoval ďalej: „Tiež by sa mal zamyslieť a byť sebakritickejší k svojmu postoju a odhodlaniu. Snažil som sa zo všetkých síl pomôcť mu, počas mojej kariéry nejeden talentovaný futbalista dosiahol svoju top úroveň. Chcel som to aj od neho. Vždy som bol pozitívny, chcel som, aby mohol viac hrať a zapájať sa.“

„Počas predsezónnej prípravy som mu povedal, že mu chcem pomôcť opäť nájsť toho najlepšieho Özila. Chcel som od neho vysokú mieru účasti, odhodlania a nasadenia na ihrisku i v šatni. Rešpektoval som ho a myslel som si, že mu to môže pomôcť. Mohol byť kapitánom, ale šatňa nechcela, aby ním bol. O tom som nerozhodol ja, rozhodli o tom samotní hráči. Kapitáni sú totiž tí, ktorí majú neustále brániť klub, trénera a svojich spoluhráčov.“
 
Rozdiely medzi herným prevedením Özila doma na Emirates a mimo neho boli výrazné. Dokonca aj počet štartov doma a mimo domova boli nepomerné. Prečo mu Emery neveril a nedával mu viac príležitostí? Prečo si hráč jeho kalibru nepočínal lepšie? „Niekedy mu to vyšlo lepšie, inokedy zase horšie, rovnako ako u všetkých hráčov. Niekedy nebol k dispozícii, pretože bol chorý alebo ho bolelo koleno. Zápas s Watfordom bol prvý, kedy bol úplne fit a poslal som ho priamo do základu. Vždy som bol otvorený k diskusii s ním, vždy figuroval v mojich plánoch, ale aj on mal ísť týmto veciam naproti. Navyše tam boli skutočnosti, ktoré som nijako nemohol ovplyvniť.“
 
„Každý manažér musí mať silu na to, aby niesol zodpovednosť za výsledky svojho mužstva, je totiž vždy v prvej palebnej línii. Ja chránim hráčov a klub by mal chrániť mňa. Som klubový človek a poznali moje kvality, keď so mnou podpisovali zmluvu. Pri Arsenovi Wengerovi bolo všetko inak, rozhodoval o väčšine vecí. Teraz sú v klube Raul či Edu a ja som musel veriť ich práci a úsudku. Mojou úlohou bolo len sústrediť sa na futbal, na všetky ostatné rozhodnutia boli v Arsenale iní ľudia. Aj keď mnohé z týchto rozhodnutí mali priamy dopad na výkony na ihrisku a negatívne nás ovplyvnili.“
 
Slovom „nás“ zrejme Emery myslel predovšetkým seba, pretože si to v plnej paráde odniesol najmä on. Keď sa výsledky otočili v neprospech Arsenalu, bol ľahkým cieľom. Dokonca terčom posmechu. Jazyková bariéra mu bránila vybudovať si s fanúšikmi silnejšie puto a vytvoriť o sebe lepší obraz v médiách. Jeho angličtina bola jedným z dôvodov, prečo napokon zrejme skončil v Londýne tak neslávne: „Mal som slušnú úroveň za taký krátky čas, hoci som ju potreboval ešte zlepšiť. Ak výsledky nie sú dobré, všetko sa zdá v danom momente ešte horšie a pesimistickejšie. Chýba vám lingvistická hĺbka na poriadne vysvetlenie výsledkov pred kamerami. Vezmite si obyčajné pozdravenie „good ebening“: OK, je to „good evening“, ale keď som povedal „good ebening“ a vyhrali sme, bolo to milé a zábavné, keď sme však prehrali, bolo to trápne a ponižujúce.“
 
A veruže tých prehier bolo, výsledky a výkony boli nielen zlé, boli doslova katastrofické. Takmer každý tím Arsenal prehral na plnej čiare. Rozpad nastal rýchlo. Emery síce menil hráčov, striedal formácie a taktiky, no nič nepomohlo vrátiť sa späť na koľaj a opäť získať kontrolu nad dianím a hernými prejavmi. Unai sledoval rozpad naživo s vedomím, že si to celé odnesie práve on: „Je to ťažké. Energia a morálka v takom momente upadá a hoci vás verejne niekto možno aj podporí, cítite tú negativitu navôkol. Rozpad vzťahov. To sa potom odzrkadľuje aj na ihrisku. Straty vedenia proti Palace či Wolves odrážali náš vtedajší emocionálny stav: nerobili sme veci správnym spôsobom. Jednoducho to nefungovalo. Hovoril som hráčom, že nevidím ten tím, ktorý chcem a ktorým môžu byť. Odhodlanie a súdržnosť sa z nich však úplne vytratila. Zostal som v tom sám. Klub ma v tom tiež nechal samého a už zrazu neexistovalo žiadne riešenie.“
 
Jorge Valdano kedysi povedal, že existujú len dva typy trénerov: silní a slabí. Akonáhle si hráči uvedomia, že ich trénerom je ten druhý typ, zneužijú to. Unai Emery to však vidí trochu inak a volal po väčšej angažovanosti vedenia: „V každom klube si ma chránili. Lorca, Almería, Valencia, PSG – všade som bol pod ochrannými krídlami. V Seville som mal Monchiho. V PSG zase Nassera al-Khelaifiho, ktorý vedel vykročiť a brániť ma nielen v šatni, ale aj na verejnosti. V Arsenale toho nikto nebol schopný, možno preto, lebo predo mnou pôsobil Wenger, ktorý robil takmer všetko a za všetko niesol aj zodpovednosť. Predo mnou hovorili, že mi veria a sú so mnou, avšak pred fanúšikmi, médiami a pred kabínou nikdy nevystúpili a neochránili ma. Pravdou je, že som sa cítil nesmierne osamelý. S výsledkami, ktoré sme dosahovali, som musel odísť.“

„Avšak pozrite, treba si vziať zo všetkého aj pozitíva. V Arsenale som bol šťastný a odnášam si mnoho pekných spomienok. Prvý rok bol skvelý, dal som príležitosť mladým hráčom: Bukayo Saka hral najprv osem minút a ani sa nedotkol lopty, ale to bol prvý krok pre 17-ročného tínedžera, ktorý bude skvelým futbalistom. Bernd Leno futbalovo vyspel. Joe Willock, Reiss Nelson, Eddie Nketiah, Gabriel Martinelli. Všetci sa ukázali. Mattéo Guendouzi si viedol dobre, taktiež Lucas Torreira. Bolo fajn sledovať ich progres. Pierre-Emerick Aubameyang vsietil 31 gólov a bol najlepším strelcom, Alexandre Lacazette skóroval 19-krát a mal 13 asistencií.“

„Jediná maličkosť, ktorá chýbala, bola Aubameyangova premenená penalta proti Tottenhamu – dva extra body by nám zaručili Ligu majstrov. Alebo stačilo len poraziť Brighton a Crystal Palace. Nedokázali sme dotiahnuť prácu do úspešného konca a potom tam boli chyby, za ktoré sme platili. Som sebakritický, v niektorých momentoch som proste nedokázal s tímom dosiahnuť výsledok, na ktorý sme mali. Celkovo som si ale svoje pôsobenie na Emirates užil. O Arsenal som sa napriek všetkému neprestal zaujímať. Učinili zmeny a angažovanie Mikela Artetu bolo tým správnym krokom. Okolo Vianoc som s ním hovoril, prajem jemu i celému klubu to najlepšie.“
 
Unai Emery sa už ale chce predovšetkým sústrediť na budúcnosť. Do práce by sa totiž chcel vrátiť už čoskoro. „Stále som plný túžby a odhodlania. Pozerám futbal, zápasy, neustále sa učím. A ak sa niekde hoci aj v Anglicku objaví dobrý projekt a niekto bude usilovať o moje služby a bude za mnou stáť, som k dispozícii ... Narodil som sa v San Sebastiane a môjmu srdcu najbližší tím je tak od mala Real Sociedad. To čo ale prináša Anglicko a Premier League je niečo neskutočné, futbal tu má úplne iný rozmer a prináša pocity, ktoré niekde inde len tak ľahko nezažijete.“
Profily souvisejících hráčů:

Nejčtenější články

Kam pokračovat?
Reklama