Johan Djourou

Životný príbeh Johana Djouroua

30.04.2011, 17:50 – Peter MarkoProfil na Twitteru

Pri pohľade na švajčiarskeho stopéra by ste si určite nepovedali, že sa pozeráte na reprezentanta krajiny helvétskeho kríža. Predsa len, Johan Djourou vám svojim výzorom nepripomína typického Európana. O to zaujímavejší je životný príbeh tohto naturalizovaného Švajčiara, ktorý sa v tejto sezóne vrátil do zostavy Arsenalu po takmer rok trvajúcom zranení a usadil sa v zadných radoch spoločne s Laurentom Koscielnym. Pohodlne sa usaďte a vychutnajte si tento rozhovor.

Johana Djouroua si adoptovala druhá manželka jeho biologického otca. Keď tak nad tým premýšľate, tak vám to príde zvláštne, veď sa len skúste zamyslieť – narodíte sa v Pobreží Slonoviny, reprezentujete Švajčiarsko a hráte v Arsenale, v jednom z najväčších klubov na svete, zažívate prelomovú sezónu po zranení, ktorá vám však priniesla aj pocit kolektívneho smútku z neúspechu, ktorý Arsenal sprevádza už niekoľko sezón. To všetko môžete vidieť v tvári švajčiarskeho stopéra. Tak ako vlastne jeho príbeh začal?

„Je to zložitý príbeh. Môj otec pochádza z Pobrežia Slonoviny a oženil sa so švajčiarskou dámou, ktorá sa volá Danielle a dodnes spolu žijú v Ženeve. Predtým, ako prišiel z Afriky, ma mal s mojou biologickou matkou Angelinou, takže presne stade pochádzam aj ja. Danielle (druhá manželka Johanovho otca a adoptívna matka Djouroua – pozn. autorom.) nemohla mať deti a raz jej otec povedal: 'Stalo sa, čo sa stalo... narodil sa mi syn, urobil som chybu.' A Danielle mu na to povedala iba: 'Tak ho sem privez a môžeme si ho adoptovať.' A keďže bol môj otec v kontakte s mojou matkou, tak som sa vo veku 18 mesiacov sťahoval z Abidjanu do Ženevy. Mám dve matky, a to je pre mňa skvelé. Dalo mi to veľa a môžem povedať, že bez svojej adoptívnej mamičky by som tu dnes možno nebol. Keď žijete v Afrike, striehne tam na vás množstvo nástrah a nebezpečenstva a ja som bol rád, že som od toho všetkého mohol odísť. Ostatní hráči, ako Emmanuel Eboue či Kolo Toure sa s tým museli vysporiadať, ale keď ste v Európe, máte ďaleko viac možností. Danielle je úžasná žena. Viete, v dnešnom svete je veľa žiarlivosti a mnoho ľudí by neakceptovalo takúto situáciu, ale ona sa rozhodla k takémuto kroku a urobila najlepšiu vec, ktorú mohla. Bola podvedená, no našla niečo vo svojom vnútri, aby ma sem priviedla.“

Ak sa vám zatiaľ zdá, že tento príbeh by sa skôr hodil pre nejaký román, tak verte, že aj príbeh Arsenalu, jeho nedávna história, súčasná sezóna a ďalšie mnohé okolnosti majú niečo do seba. A preto je Johan Djourou nepochybne v správnom klube. Až do konca februára bojoval Arsenal na štyroch frontoch a každý očakával, že sa skončí šesťročné čakanie na trofej. Nešťastná porážka vo finále Carling Cupu proti Birminghamu však Arsenalu podlomila kolená a v nasledujúcich týždňoch prišli ďalšie tvrdé údery pod pás, ktoré „Kanonierom“ doslova zlomili väzy a zrazili na kolená. Navyše ak sa Manchestru United podarí v nedeľu uspieť na Emirates Stadium, bude manchesterský klub blízko k zisku titulu.

Aj sám Djourou sledoval kritiku svojho klubu počas sezóny. Medzi najčastejšie obvinenia patrili tie, že mužstvo stratilo húževnatosť v rozhodujúcich a najťažších chvíľach. Arséne Wenger bol pod paľbou neustálych otázok svojho projektu a v neposlednom rade aj Cesc Fabregas, ktorý sa údajne vyjadril, že klub čelí zásadnému rozhodnutiu, či má aj naďalej rozvíjať množstvo talentovaných hráčov a čakať na víťazstvá, po ktorých všetci túžia. Švajčiarsky stopér prišiel do klubu len tri dni pred Gaelom Clichym a šesť týždňov pred Cescom Fabregasom, čo ho robí najdlhšie pôsobiacim hráčom v klube v súčasnom mužstve. Príchod Johana bol v čase, keď mužstvo Arsenalu neprehralo v prebiehajúcej sezóne ani jeden zápas a vošlo do histórie ako mužstvo „Invincibles“. Podľa niektorých ľudí nemá ani súčasné mužstvo od toho predošlého ďaleko, no nie je mu dopriate ani túto sezónu, keď bol už úspech takpovediac za rohom, no prišla krutá rana, ktorá zmenila sled celej sezóny.

„Tím Invincibles mal vo svojom mužstve množstvo skvelých hráčov v sezóne 2003/04. Na jednu vec však ľudia zabúdajú, a to, že predtým sa vtedajšej generácii takéto otázky nekládli, pretože to pred nimi nikto nedokázal. Takže my dostávame otázky len o tom, ako chceme a ideme niečo vyhrať a keď sa to podarí, tak sa stanovisko opäť zmení. Nemyslím si však, že je medzi nami zásadný rozdiel, povedal by som, že máme rovnaké vlastnosti, ba až lepšie ako vtedajšie mužstvo. Nechcem to však príliš porovnávať, no dovolím si tvrdiť, že skutočne nie sme o nič horší.“

Problémom však je, že víťazstvá neprichádzajú v dôležitú chvíľu a mužstvo sa tak nemôže porovnávať s predchádzajúcou generáciou. Jedna či dve výhry by však všetko dokázali zmeniť, ale porážka vo finále Carling Cupu bola bolestivá pre každého, aj pre Johana, ktorý z nej vyvodzuje rôzne dôsledky. „V ten deň to vyzeralo, že Birmingham chcel viac ako my. Prečo? Netuším, to je dobrá otázka. Možno, že tá príležitosť bola pre nich výnimočná. Prehra bola pre nás veľkou ranou, pretože keď ste vo finále, máte v hlave iba víťazstvo. Môžete sa dostať do pozície víťaza, no keď zistíte, že ste prehrali, je to pre vás obrovské sklamanie. Myslíte si, že je koniec sveta. Výsledok má na vás veľký vplyv.“

Djourou je skutočný učeň Arséna Wengera. Zavrite svoje oči a počúvajte jeho úvahy o logike, o túžbe. Máte pocit, že on sám môže byť manažér. „Nemyslím, že United boli lepší v tejto sezóne ako my. Boli len konzistentnejší ako my, ale veľké rozdiely medzi nami nevidím.“ Johan tvrdí, že Arsenal bol len na zlej strane, no opäť to nebude mať pre Arsenal ani pre neho žiaden osoh na konci sezóny. 24-ročný obranca vynechal takmer celú minuloročnú sezónu kvôli operácii kolena, no po návrate preukazuje svoje schopnosti a kvality a až do nedeľňajšej porážky s Boltonom Wanderers jeho mužstvo s ním v zostave neprehralo po dobu 18-tich ligových zápasov.

Djourouovi dala cesta z chudobnej Afriky do vyspelej Európy veľa, jednou z vecí je aj sociálne cítenie. Jeho nadácia Kémi Malaika zriadila v Senegale školu pre 120 detí. Hoci sa Johan rozhodol pre Švajčiarsko, vyjadril svoj rešpekt k zemi, ktorá ho „priviedla“ na tento svet a nezabúda tak na svoje africké korene. Z ďalších vlastností to sú trpezlivosť a zmysel pre perspektívu. „Môžete povedať, že Arsenalu chýba majstrovská mentalita, pretože nemá víťazov, ktorí vyhrali niekoľko trofejí, ale je to vec, ktorá sa vo vás postupne vyvíja. V tomto kolektíve je táto schopnosť a nie sme od toho ďaleko. To je všetko. Keď podpísal zmluvu Thierry Henry, tak ani on nehrával pravidelne v Juventuse, o Patrickovi Vieirovi platí to isté, keď bol v Miláne. Freddie Ljungberg sem prišiel z malého švédskeho klubu a pozrite, čo sa stalo. Ľudia si uvedomili, čo je základom práce a zistili, že nie všetko funguje tak skoro, ako by sami chceli. Invincibles bol tím, ktorý sa nezrodil za jeden rok. Bol to beh na dlhú trať. Musíme mať vieru v tento projekt a my chceme len vyhrať, aby sme ukázali, že Boss je ten správny. Musíte mať veľa odvahy a guráže, aby ste sa dostali so svojimi cieľmi tak ďaleko.“

Hráči Arsenalu sú zvyknutí na takéto neustále výsluchy, ale Djourouova rodina pripravila švajčiarskeho obrancu do veľkého sveta viac než dobre. Takisto aj rodokmeň jeho rodiny je viac než zaujímavý. Johanov otec Joaquim stihol splodiť druhého syna s biologickou mamou Djouroua Angelinou, ktorá už mala z predchádzajúceho vzťahu dcéru. Prečo aj Johanov brat neprišiel do Ženevy? „Bolo toho na môjho oca trochu veľa. Asi bolo predsa len ťažké povedať, že mám ešte jedného syna, adoptuj si aj tohto.“ Johanov otec sa tak stihol s Danielle rozviesť a znovu oženiť. Ostal však so svojimi expartnerkami v kontakte a snaží sa starať o všetky svoje deti. Johan tak má svojho brata a ďalších štyroch napoly súrodencov. Hovorí, že miluje svojho oca, ktorý zase miluje „svoje ženy“. Ale aký vzťah má vlastne Johan so svojou skutočnou matkou Angelinou? A ako sa s tým vysporiadala Danielle?

„Keď som mal 15 rokov, tesne predtým, ako som podpísal zmluvu s Arsenalom, som išiel do Abidjanu prvýkrát odvtedy, ako som videl svoju matku ešte ako dieťa. Bolo to šialené, pretože som bol so svojou adoptívnou mamou a keď sme dorazili na letisko, moja biologická mama stála predo mnou, lenže vôbec som nevedel, ako vyzerá, a tak som sa musel spýtať svojej adoptívnej matky, že kto presne je moja skutočná mama. Vedela len, že kríva. Potom sme sa však stretli, no bolo to ťažké, pretože som nevedel, čo jej mám povedať, a tak jej Danielle povedala, že sa musí so mnou porozprávať. No a tam to začalo,“ rozpráva svoj viac než zaujímavý životný príbeh Djourou, ktorý neprestáva veriť.

Nejčtenější články

Kam pokračovat?
Reklama