Rýchlonohý krídelník Theo Walcott laboruje s nepríjemným zranením kolena, ktoré ho vyradilo z hry nielen v značnej časti uplynulej sezóny, ale zároveň aj z Majstrovstiev sveta v Brazílii. Mladý Angličan ale uvádza, že sa pomaly ale iste uzdravuje a cíti sa každým dňom silnejší.

Dvadsaťpäťročný rodák z Londýna si v 3. kole FA Cupu v zápase s Tottenhamom, v ktorom zverenci Arséna Wengera zvíťazili 2:0, pretrhol krížový väz v kolene a vtedajšie správy ohľadom jeho možnej dĺžky absencie boli nekompromisné – minimálne pol roka bez futbalu.

Hoci Theo Walcott opúšťal ihrisko v januári na nosidlách s úsmevom a prvotný odhad o rozsahu zranenia bol podstatne kratší, podrobné vyšetrenia priniesli obrovský šok pre manažéra, fanúšikov londýnskeho veľkoklubu i samotného hráča.

Niekoľko mesiacov po tom, čo anglický reprezentant podstúpil chirurgický zákrok, prostredníctvom svojho nedávno založeného oficiálneho účtu na Twitteri uviedol: „Od operácie ubehli už štyri mesiace a moje koleno je silnejšie každým dňom.“

Walcott, ktorý bol pred pár týždňami prítomný na oslavách zisku prvej trofeje po takmer deviatich rokoch, po sa operácii vo februári nechal počuť: „Vyložene slabé momenty som vo svojom živote ešte nemal. Áno, párkrát som dostal telefonát s nepríjemnou správou, ale inak som celkovo ešte nemal dôvod zúfať si. Nič sa ale nedá robiť, celá rehabilitácia a práca na návrate by bola omnoho pomalšia, keby som vešal hlavu a myslel negatívne.“

„Viem, že ma táto, hoci veľmi nepríjemná skúsenosť, zocelí. Nechcem sa dívať na najbližších šesť mesiacov, ale na najbližších desať a až pätnásť rokov, ktoré ma snáď vo futbale ešte len čakajú. Nechcem nič uponáhľať a hrať, kým nebudem absolútne stopercentne fit, aby som si kvôli tomu neprivodil nové zranenie.“

„Nemal som pokušenie prijať ponuky rôznych ľudí, ktorí mi tvrdili, že ma dokážu dať dokopy do Majstrovstiev sveta v Brazílii a riadim sa len pokynmi klubu a našich lekárov. V Londýne som navštívil konzultanta Andyho Williamsa a bolo to skvelé rozhodnutie. Nechcem nič uponáhľať kvôli vidine toho, že si zahrám niektoré zápasy, pretože ma ich čaká v mojej ďalšej kariére ešte mnoho.“

Tento zodpovedný prístup sa Walcottovi očividne opláca, operačné jazvy pomaly miznú, chodiť dokáže plnohodnotne už aj bez bariel a dátum návratu na trávniky sa opäť pomalými krôčikmi o čosi priblížil. Či Theo stihne začiatok nového ročníka, je ešte vo hviezdach, každopádne mu v tom budeme držať palce.