Hviezdny záložník s vycibrenou technikou si našiel napriek svojmu nabitému programu chvíľu času, aby spoločne s redaktorom Telegraphu Henrym Winterom zasadol za jeden stôl a poskytol mu exkluzívny rozhovor plný zaujímavých a prekvapujúcich priznaní z jeho života. Mesut odhaľuje, ako vyhral pomyselnú vojnu medzi ním a kritikmi ziskom titulu majstra sveta a teraz to isté plánuje aj s Arsenalom, s ktorým sa chce na konci sezóny radovať z triumfu v Premier League.

Vo futbalovom svete sa nenájde nikto, kto by nepoznal jeho meno. Mesut Özil, talentovaný nemecký chlapec s tureckými koreňmi, ktorý má vo svojich nohách ukrytý poklad, ktorý treba chrániť. Z Wembley na Maracana – aj tak by sa dalo charakterizovať skvelé leto pre Mesuta. Najprv totiž vyhral s „Kanoniermi“ FA Cup a následne zažil úspech, ktorý pre profesionálneho futbalistu nemá obdoby – Nemecko zvíťazilo vo finále MS v Brazílii. Ešte teraz má 25-ročný tvorca hry po tele husiu kožu, keď si spomenie na tú noc v Riu.

„Keď zaznel záverečný hvizd a ja som dostal tú trofej do rúk po prvýkrát, bol to báječný a neopísateľný pocit,“ zneli slová rodáka z Gelsenkirchenu, ktorý následne pokračoval: „V šatni sme rozpútali brutálny žúr, hudba hrala naplno, spievali sme... Potom sme sa vrátili do hotela, kde párty samozrejme pokračovala. Zaslúžili sme si to.“

„Som naozaj hrdý, každý profesionálny futbalista by chcel vyhrať svetový šampionát, no len málokomu sa to podarí. Mne sa však tento sen splnil a splnil sa mi priamo v Brazílii, futbalovej krajine, kde bola vždy elektrizujúca atmosféra. Obzvlášť v zápasoch proti Brazílii alebo Argentíne. Stali sme sa majstrami sveta, pretože sme boli veľmi silní a držali sme spolu ako jeden tím. Mali sme jedinečného tímového ducha.“

„Mal som obrovskú radosť aj kvôli fanúšikom, pretože na ten deň čakali veľmi dlhý čas. Dvadsaťštyri rokov je nesmierne dlhá doba pre Nemecko. Ľudia u nás už snáď ani neverili, že by sa nám to mohlo podariť, obzvlášť pri pohľade do neďalekej minulosti, kde sme stroskotali tesne pred cieľom. Štvrťfinále v 1994 a 1998, semifinále v 2006 a 2010, či samotné finále v 2002. Vždy tak blízko a zároveň ďaleko.“

„V roku 2010 som bol poriadne naštvaný sám na seba, pretože som poznal svoj potenciál a potenciál celého mužstva. Bolo to sklamanie. Teraz sme však dokázali priniesť tento úspech späť do našej vlasti a celé Nemecko je na nás právom hrdé.“

„Sledoval som všetky správy pre nás či už na Facebooku alebo na Twitteri či Instagrame. Bolo to neskutočné, koľko správ a blahoželaní sme dostali, niečo také ma robí ešte viac hrdým. A opäť som to zažil, keď sme sa vrátili do Berlína na slávnostný sprievod ulicami mesta. Brandenburská brána bola zatvorená už od ôsmej ráno, bolo to celé nesmierne vzrušujúce.“

„Fanúšikovia mi odkazovali, že som odohral dobrý šampionát. Štatistiky hovoria tiež jasnou rečou. Osobne som bol spokojný so svojimi výkonmi. Áno, mohol som určite častejšie strieľať a vsietiť viac gólov, ale bol som doslova šokovaný toľkými negatívami v tlači na moju osobu.“

Anglické denníky majú Mesuta skutočne v oku, možno len ťažko vedia stráviť finále Majstrovstiev Európy U21 v Malmö, kedy Nemci rozbili Angličanov 4:0 a nad všetkými hráčmi na trávniku vtedy hviezdil práve Özil, ktorý svoj priam dokonalý výkon okorenil aj gólom. Sled udalostí išiel rýchlo, v kvalifikácii na Euro 2012 nastrieľal za Nemecko 5 gólov a medzičasom si ho vybral José Mourinho a priviedol ho do Madridu, kde sa stal základným pilierom jedného z najlepších klubov planéty.

Keď vlani v lete prestúpil do Arsenalu za rekordných 42,5 milióna libier, v Madride nastal veľký smútok. S jeho odchodom sa nevedeli vysporiadať fanúšikovia a aj samotní hráči boli poriadne šokovaní. Napríklad taký Cristiano Ronaldo priznal, že je poriadne nahnevaný a smutný z toho, že klub pustil takéhoto futbalistu, ktorý ho vždy vedel nájsť dokonalou prihrávkou.

Po pár mesiacoch na severe Londýna sa ale na hlavu nemeckého záložníka zniesla obrovská vlna kritiky. Obzvlášť po prehrách s Manchestrom City, Bayernom Mníchov či Liverpoolom. Hovorilo sa o nedostatočnom nasadení, laxnom prístupe, zlom bránení a absencii bojovnosti. Prvá sezóna s piatimi gólmi, deviatimi asistenciami a FA Cupom ale nie je až taká zlá, čo myslíte?

V marci tohto roka rešpektovaný magazín Kicker priniesol titulok – Debata o Özilovi: Je vhodný na veľké zápasy? V tom čase ho spochybňovali nemeckí futbaloví velikáni ako Lothar Matthaus, Paul Breitner či Michael Ballack.

„Debata o Özilovi? Je to trochu divné,“ reagoval Mesut na celú situáciu a pokračoval: „Ja a moji spoluhráči sme boli krok od štartu na veľkom šampionáte obrovského významu pre našu krajinu a všetky pohľady boli nasmerované na mňa a kritiku mojej osoby. A nebol to len Kicker, ale aj iné publikácie a taktiež TV stanice. Priznávam, že v mojej prvej sezóne v Arsenale som miestami nebol úplne vo forme, ale v kvalifikácii za reprezentáciu som si počínal vždy dobre. Pozrite, dal som v kvalifikácii najviac gólov, celkovo osem.“

„Všetky tie negatívne titulky neboli spravodlivé. Pre mňa ako hráča, ktorý zohral dôležitú úlohu pri kvalifikácii Nemecka do Brazílie, bolo niečo také len ťažko pochopiteľné. Ale nie som typ človeka, ktorý sa nechá pohltiť tlakom médií. Som dostatočne silný a verím v seba samého.“

„Hoci sa o mne popísalo mnoho negatív, vo všeobecnosti ľudia, ktorí sa vyznajú vo futbale, poznajú moje silné stránky a schopnosti. Bol som zvolený trikrát v rade za najlepšieho nemeckého hráča roka a voľba prebiehala medzi fanúšikmi. To len ukazuje, že fanúšikovia sú tu pre mňa a veria vo mňa. Chcel by som im všetkým poďakovať za ich úžasnú podporu, veľmi si to vážim.“

Nemecký kormidelník Joachim Löw nasadil Özila do každého jedného zápasu na majstrovstvách sveta a proti Alžírsku dokonca zaznamenal i gól. Zdalo sa, že pre Mesuta bude všetko v poriadku, no po tesnom víťazstve nad Francúzskom sa to opäť rozpútalo: Prečo nespieval nemeckú hymnu? Bolo to jeho rozhodnutie alebo to má niečo spoločné s tureckým pôvodom?

„Za nemecký národný tím hrám už veľmi dlho. Neviem prečo to všetko začalo, ale je to zvláštne. Kritika prišla z ničoho nič, z nuly na stovku za veľmi krátky čas. Najprv miláčik nemeckého futbalu a klenot v kráľovskej vitríne a teraz ubíjaný médiami.“

„Nemyslím si však, že kritika na moju osobu má niečo spoločné s tým, že rodičia pochádzajú z Turecka. Ja som sa v Nemecku narodil, vyrástol a mám tam svojich priateľov a známych. Milujem Nemecko a som hrdý na to, že môžem obliekať tento národný dres.“

Problém možno spočíval v tom, že nehral na preferovanej pozícii. Mesut sa cíti najpohodlnejšie na pozícii č. 10, teda ako tvorca hry. Vzhľadom na vážne zranenie Marca Reusa ho však tréner posunul na ľavú stranu. „Som jeden z najlepších hráčov na svete na poste č. 10. Fanúšikovia, tréneri, hráči, proste každý vie, že sa mi najlepšie darí ako tvorcovi hry.“

„Je to trochu iné hrať na ľavej strane. Keď som bol v Madride, často som hral z pravej strany. Celkom sa mi to páčilo, pretože som ľavák a mohol som si loptu zaseknúť a rovno ľavačkou prihrať na gól alebo vystreliť. Na ľavej strane je to však o čosi zložitejšie. Ak sa mi aj podarí dostať cez protihráča, stále som ďaleko od nebezpečnej zóny, stále som niekde na boku a je pre mňa oveľa ťažšie poslať finálnu prihrávku pravačkou.“

„Avšak Joachim Löw ma potreboval vľavo, a tak som hral tam. Nie je to o jednotlivcovi, ale predovšetkým o tíme. Hoci to nie je moja obľúbená pozícia, bol som ochotný nastupovať tam, aby som pomohol tímu. Bolo to pre mňa o to ťažšie, tesne pred štartom majstrovstiev sa zrazu ocitnúť na inom poste s úplne inými úlohami. Napriek tomu si myslím, že som tam odviedol dobrú prácu. Šéf cítil, že tam budem prínosom a napokon sme predsa skončili ako majstri sveta.“

„Názory fanúšikov sú pre mňa dôležité a som rád, že majú z mojej strany vysoké očakávania. Ja sám na seba kladiem vysoké nároky. Viem, čo všetko dokážem a myslím, že v posledných rokoch som dokázal, že patrím k vybranej skupine najlepších tvorcov hry na svete. Najdôležitejšie je, aby manažér do mňa vkladal dôveru, a presne to Joachim Löw a Arsène Wenger robia. Obaja vedia, že moja obľúbená pozícia je č.10. Hral som na ľavo aj na šampionáte a takisto aj v Arsenale, ale moje najlepšie výkony podávam ako tvorca hry.“

V semifinále pri deklasovaní Brazílie Özil podal azda najlepší výkon, nabehal viac ako 6,8 míľ a ako na zlatom podnose pripravil gól pre Samiho Khediru, hoci bol v pozícii, že mohol skórovať aj sám. Vo finále na Maracane proti Argentíne Mesut odvádzal síce nenápadnú, ale pre tím nesmierne prospešnú prácu. Neposkytnutie priestoru pre Enza Pereza, zastavovanie protiútokov a mnoho prihrávok, ktoré končili streleckými pokusmi najmä od Toniho Kroosa.

Bol terčom osobných atakov zo strany Javiera Mascherana a pred predĺžením si musel dokonca vyžiadať kompletnú masáž pravého lýtka, no napriek tomu vydržal a pokračoval v hre aj naďalej. Nebolo často spomínané, že len dva dni pred duelom s Alžírskom začal Ramadán, dôležité obdobie pre oddaného Moslima, akým Mesut bezpochyby je.

„Ramadán prišiel v priebehu svetového šampionátu, no ja som musel pracovať. Keď vyvíjate fyzickú aktivitu na vrcholovej úrovni, bolo by len veľmi ťažké dodržiavať moslimské zvyky a navyše by to bolo nebezpečné pre moje zdravie. Dá sa teda pochopiť, že nemôžem držať pôst, keď mám v tom čase tak fyzicky namáhavú prácu. Musel som to odložiť na neskôr.“

Mesut vo svojom voľnom čase dokonca navštevuje mešitu v Londýne: „Londýn je skvelý, užívam si toto mesto, pretože aj Moslim tu nájde všetko, čo potrebuje. Než som sem prišiel, hovoril som s Lukom Modričom a povedal mi – „Londýn! Je to jedinečné, úžasné a nádherné mesto, ktoré treba jednoducho zažiť.“ Vtedy som si pomyslel: „Počkaj, veď predsa nemôže byť také skvelé, keď tam autá jazdia vľavo!“ Ale mal pravdu, je tu krásne. Pozerám sa okolo seba a vidím mnoho rozličných kultúr, ktoré tu žijú. Spoznal som tu mnoho úžasných ľudí, v Madride tomu až tak nebolo. Teraz už chápem, prečo Modrič vravel, že život v Londýne je jedinečný. Zakaždým, keď sa sem vrátim, akoby som sa vrátil domov. Cítim sa tu ako doma.“

Hviezdny záložník je nadšený z novej sezóny, ktorá ho čaká: „Teším sa na všetky výzvy. Som presvedčený, že Arsenal môže vyhrať Premier League. Cez leto sme posilnili a chceme ukázať, že dokážeme zahrať lepšie aj v Lige majstrov. Dostali sme sa do ťažkej skupiny a veľmi dobre poznáme kvality Dortmundu, no nemusíme sa báť vôbec nikoho. Aj oni dobre vedia, akí sme silní. Máme potenciál na to, aby sme sa dostali do finále. Vždy treba veriť, že všetko je dosiahnuteľné. Málokto veril, že by sa Atletico Madrid mohlo dostať do finále a vidíte. Tvrdá drina sa vypláca.“

„Máme v Arsenale úžasného tímového ducha, nemusíme sa obávať stretnutia so žiadnym tímom a to obzvlášť na Emirates Stadium, kde súperovi vnútime svoju hru. Je dôležité si uvedomiť, že sme pretrhli šnúru bez trofeje a to nám dodalo mnoho sebavedomia. Veríme sebe samému, nášmu tímu a aj nášmu manažérovi. Boss je veľmi pokojný človek. Máloktorý klub sa môže pochváliť tak fantastickým manažérom s množstvom skúseností, ktorého hra má štýl. Odvádza tu vynikajúcu robotu už 18 rokov. Keď sa pozriete do histórie, boss sa vždy venoval mladým hráčom a vytvoril z nich svetové hviezdy. To je tiež jeden z dôvodov, prečo som sem prišiel, chcel som i naďalej futbalovo rásť.“

„Našiel okolo seba talenty ako Jack Wilshere, Theo Walcott či Aaron Ramsey. Jack má rozhodne obrovský potenciál. Pokiaľ zostane fit, čaká ho veľká budúcnosť, pretože disponuje veľkou kvalitou. Theo je už teraz veľkým hráčom., je obdivuhodne rýchly a má skvelé zakončenie. Ramsey je tiež pre Arsenal veľmi dôležitý, je impozantný a skvele pracuje s loptou. Som si istý, že môžeme dosiahnuť niečo veľké v tejto sezóne,“ dodal na záver hráč s číslom 11 na drese.