Koniec zimného prestupového obdobia sa blíži, kľúčoví hráči záložnej rady sú zranení a fanúšikovia každou minútou nervóznejší a podráždenejší. Zrazu sa z čista-jasna objavila správa, že Švéd pôsobiaci v Rusku sedí na palube lietadla smerom do Londýna, kde sa má Wengerovcom upísať na hosťovanie. 

 

Žiaľ po svojom príchode nemohol byť k dispozícii kvôli zraneniam a keďže sa postupne hráči zo základu takisto vrátili, Kim bol ukážkovým „lavičkovým hráčom.“ Jeho najväčší moment však predsa len prišiel. Deväť rokov bez trofeje, semifinále najstaršej pohárovej súťaže sveta vo Wembley a po nerozhodnom stave sú na rade penalty, ktoré sú vždy lotéria. Tak blízko a zároveň tak ďaleko od vytúženého finále. Každý kto sa mal postaviť k bielemu bodu, musel preukázať značnú dávku psychickej odolnosti.

 

„Počul som ako na mňa Wenger kričí s francúzskym prízvukom – hej Kim, chceš si kopnúť jednu penaltu? Odpovedal som, že by som bol rád. Odvetil mi – fajn, si druhý v poradí,“ opisoval ten moment Källström a zároveň pokračoval: „Veľmi skoro som si v hlave premietol, kam to chcem kopnúť. Ako som sa pomaly sám blížil zo stredu ihriska k bielemu bodu, uvedomil som si, že na štadióne bolo trikrát toľko divákov, než žije v mojom rodnom meste. Kvôli kamerám som sa snažil potlačiť úsmev, ktorý sa mi tisol na tvár.“

„Brankár šiel k zemi príliš skoro a do opačného smeru, ako som sa rozhodol kopnúť. Lopta sa ocitla v sieti a bol som šťastný. Keď som si to potom neskôr opäť pozrel na YouTube, ten vzrušujúci pocit sa vrátil. Prekvapilo ma ale, že lopta nešla presne tak ako som plánoval a ako som si z toho momentu pamätal,“ smial sa Kim opisujúc tento nezabudnuteľný  moment.